Najmladší v roľníckej rodine

Pár rokov pred jeho narodením nechal otec Jána Blcháča svoje murárske remeslo a začal pracovať na poli. Bol spoluzakladateľom družstva v Jakubovanoch, ku ktorému sa začali pričleňovať aj ďalšie družstvá, a tak vzniklo JRD so sídlom v Liptovskom Ondreji. Ján Blcháč starší bol jeho predsedom niekoľko desaťročí. Pracovitosť majú Blcháčovci v krvi. „Otec nás viedol k aktívnemu životu, zažil som vďaka nemu inšpiratívne detstvo. Staré mamy pracovali od rána do večera, raz som starkú z maminej strany nachytal, keď viac ako 80-ročná vyzbierala zo stromu skoro všetky višne.“

Už ako malý chlapec žil súčasný primátor Liptovského Mikuláša v spojení s prírodou. Na malom hospodárstve chovali ovce, kravu, prasa aj morky, mali tiež desiatky úľov a starali sa o včely „Rodičom sme pri starostlivosti o zvieratá a dvor museli pomáhať,“ opísal. Spomína, že keď ako 10-ročný zabudol zavrieť bráničku na rodinnom ovocnom sade a všetky čerstvo vysadené stromy poobhrýzali zajace, dostal od rodičov po zadku. Otec ho vo voľnom čase zobral z času na čas na poľovačku, táto záľuba mu ostala dodnes. Za základnú vlastnosť ozajstného poľovníka považuje lásku a úctu k prírode. Do lesa sa chodí starať a prikrmovať zver či čistiť revír, poľovníctvo podľa jeho slov nie je ani zďaleka len o love.

Po absolvovaní miestneho gymnázia sa ovplyvnený rodinným prostredím vydal do Nitry, kde vyštudoval Vysokú školu poľnohospodársku. Po troch rokoch práce v družstve prišla už ženatému cieľavedomému mladíkovi ponuka z ministerstva zahraničných vecí. V dobe, keď si mnohí Slováci život za hranicami nevedeli predstaviť, pracoval na veľvyslanectve v Nemecku.„Mal som možnosť zoznámiť sa tam s precíznym nemeckým prístupom spravovania krajiny v rôznych oblastiach, bola to veľká skúsenosť,“ skonštatoval a doplnil, že za návrat do rodnej krajiny sa rozhodol dobrovoľne, pretože ho silne priťahoval Liptov. S manželkou a dvomi malými synmi sa preto vrátili späť do milovaného Mikuláša.

Mnohí Mikulášania si ho aj po takmer dvoch desaťročiach pamätajú ako generálneho riaditeľa Liptovskej mliekarne, kde strávil až 11 rokov. „Podarilo sa nám vytvoriť silnú značku s kvalitnými produktmi, ktoré dnes poznajú nielen na celom Slovensku, ale aj v zahraničí.

Je to jedna z mála mliekarní, ktorá prežila, úspešne sa rozvíjala a aj naďalej rastie.“ Počas pôsobenia v mliekarenskom závode získal diplom úspešného manažéra či Zlatý podnikateľský biatec. Na tieto ocenenia nadväzoval tucet ďalších, napríklad od ministra pôdohospodárstva, ministra obrany, od Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, Akadémie ozbrojených síl generála M. R. Štefánika v Liptovskom Mikuláši či Matice slovenskej a iných inštitúcií.

Po otcovi, ktorý sa pričinil o rozvoj Jakubovian a aj celého regiónu, zdedil niekoľko povahových vlastností. Najviac si osvojil snahu neustále niečo budovať a zveľaďovať. A keď sa odhodlanie spojí s láskou k rodnému kraju, tradíciám a tiež s osobnosťou zanieteného poľnohospodára, vzniknúť môže len veľmi ambiciózna myšlienka. Vďaka nápadu aj iniciatíve Jána Blcháča sa z Liptovských drobov, obyčajného regionálneho jedla, stal v priebehu piatich rokov svetový gastronomický unikát s chráneným zemepisným označením pôvodu od Európskej komisie.